Autizmus a jeho prejavy

Autizmus a jeho prejavy

Charakteristické prejavy možno u niektorých detí pozorovať už vo veľmi útlom veku, spravidla však okolo druhého až tretieho roku, kedy rodičia očakávajú, že ich dieťa už bude rozprávať a zapájať sa do hry s rovesníkmi. Ako prvé si rodičia často všimnú, že ich dieťa nerozpráva, ale namiesto použitia reči vyjadruje priania ťahaním iných osôb, prípadne použije ruku blízkej osoby ako nástroj na dosiahnutie želaného predmetu. Nereaguje na vlastné meno, pôsobí dojmom, akoby bolo nepočujúce. Nenadväzuje očný kontakt, uprednostňuje hru osamote pred spoločnou aktivitou, málo sa zaujíma o ostatné deti. Varovnými signálmi sú aj zvláštnosti hry. Napríklad namiesto „bežnej“ a očakávanej hry s autíčkom je dieťa zaujaté opakovaným točením kolieska na autíčku, prípadne zoraďovaním autíčok alebo iných predmetov (niekedy podľa farby, veľkosti, druhu a pod.), pričom na narušenie tejto schémy reaguje dieťa neprimeraným a ťažko utíšiteľným záchvatom zlosti a plačom.
Rodičia často uvádzajú, že ich dieťa reaguje „inak“. Nepoľutuje ich, keď vidí, že sú smutní alebo plačú. Pretrvávajúce nedostatky v „čítaní“ výrazov tváre a gest však spôsobujú, že pre osobu s autizmom je ťažké porozumieť tomu, čo cítime, na čo myslíme alebo aké sú naše zámery. Nedostatky v chápaní bežných sociálnych situácií alebo spoločenských pravidiel spôsobujú, že osoba s autizmom má problém prispôsobiť svoje správanie okoliu a nič netušiace okolie hodnotí toto správanie často ako výstredné a drzé. Reč sa vyvinie asi u 20% osôb s autizmom, no je skôr úskalím, pretože okolie má tendenciu „zahltiť“ osobu s autizmom slovami, pričom však porozumenie reči je u týchto osôb obmedzené.
Nedostatky v oblasti sociálnych vzťahov a komunikácie stavajú osobu s autizmom do pozície cudzinca, ktorý nerozumie svojmu okoliu a ani okolie nerozumie jemu. Opakujúce sa správanie a rituály, ďalší charakteristický prejav autizmu, predstavujú pre osobu s autizmom spôsob riešenia svojej úzkosti a stresu a sú vďaka svojej predvídateľnosti jedinou istotou v jej živote. Motorické stereotypy akými sú napríklad trepotanie prstami, mávanie rukami, kolísanie tela, obmedzené a vyhranené záujmy prejavujúce sa napríklad zbieraním predmetov, zaujatie zrakovými a sluchovými podnetmi (pozorovanie hry svetla a tieňa, pozorovanie tečúcej vody a pod.) sú len niektoré zo širokého spektra.

1. Sociálne vzťahy

Niektoré osoby s autizmom sa prejavujú ako výrazne izolované, iné sú naopak aktívne, no veľmi zvláštne.
Charakteristické je nedostatočné chápanie spoločenských pravidiel, napr. si neuvedomujú, že by mali svoje správanie prispôsobiť vzhľadom na situáciu, či prostredie, v ktorom sa nachádzajú. A i keď si nejaké spoločenské pravidlo osvoja, používajú ho veľmi nepružne, nevedia spontánne reagovať na nový prvok, ktorý sa v danej situácii vyskytne. Spoločenský kontakt predstavuje množstvo pravidiel, ktoré zdraví ľudia intuitívne zvládajú, bez toho, aby sa ich museli osobitne učiť. Osoby a autizmom sa musia každé nové pravidlo prácne naučiť.
Veľké nedostatky majú s porozumením mimiky, gest a reči tela druhých osôb, nevedia týmto vonkajším znakom priradiť ich vnútorný význam (napríklad slzy znamenajú smútok, úsmev znamená radosť a pod.). Taktiež ich nevedia v dostatočnej miere používať a  ich prostredníctvom dať svojmu okoliu najavo svoje pocity a nálady. To však neznamená, že žiadne pocity či city nemajú, práve naopak, no často nie sú schopní dať ich najavo primeraným spôsobom.
Vcítenie sa do „mysle“ druhej osoby a predvídanie, ako sa asi cíti, aký je jej postoj, alebo čo si práve želá je rovnako problematické. „Ľudia s autizmom mylne predpokladajú, že všetci máme rovnaké informácie a rovnaké znalosti. Vedú dlhé monológy na svoju obľúbenú tému, nechápu, že ich poslucháči nemôžu sledovať, pretože nemajú ich vyčerpávajúce znalosti.“ (M. Jelínková, str. 8)

2. Komunikácia

Nedostatky v tejto oblasti sa prejavujú nielen v tom, že reč detí s autizmom sa začína rozvíjať oneskorene, ale aj v tom, že sa vyvíja úplne iným spôsobom ako sme zvyknutí u zdravých detí. Niektoré deti nezačnú rozprávať vôbec, pričom sa nesnažia tento nedostatok nahradiť použitím nejakého iného spôsobu komunikácie, napr. použitím gesta alebo posunku. Deťom s autizmom totiž chýba vrodená schopnosť chápať význam komunikácie ako prostriedok, ktorým môžu ovplyvniť prostredie. „Slova sú len slová, obrázky sú len obrázky, predmety sú len predmety. To, že všetky tieto symboly majú slúžiť komunikácii, ich musíme špeciálne učiť.“ (Ch. Gillberg, T. Peeters, str. 96)
Jedným z častých prejavov je echolália, čo je vlastne doslovné opakovanie slov alebo dokonca celých viet počutých v určitých situáciách. Je buď okamžitá, alebo sa objavuje s určitým oneskorením. Môže byť snahou o komunikáciu. „Ľudia s autizmom majú tendenciu vztiahnuť slová a vety k určitým situáciám, bez toho, aby rozumeli, čo v skutočnosti hovoria. S vekom rastie ich technická schopnosť hovoriť. Takže sa často stretneme s ľuďmi s autizmom, ktorí hovoria viac, ako v skutočnosti chápu .“ (Ch. Gillberg, T. Peeters, str. 79)
Problematické porozumenie reči spôsobuje, že len ťažko chápu, čo sa im hovorí. Príliš dlhé a zložité vety môžu osobu s autizmom zmiasť. Slová sú priveľmi abstraktné a zmiznú, ako náhle sa vyslovia. Deficity v komunikácii môžu byť pre ľudí s autizmom natoľko frustrujúce a byť dôvodom takého stresu, ktorý vedie k izolácii a často aj k problémovému správaniu.
Ak sa reč rozvinula, môžu sa nedostatky prejavovať aj v tzv. sociálnej komunikácii, pretože osoby s autizmom zvyčajne o konverzáciu ako takú záujem nemajú. Dorozumievanie je skôr prostriedok na získanie informácií, uspokojenie potreby. Problematické je vnímať svojho partnera, načúvať, udržať tému rozhovoru.

3. Opakujúce sa aktivity a zvláštne záujmy

Toto správanie a záujmy môžu mať rôzne formy a môžu sa v priebehu vývinu meniť. Na nižšej vývinovej úrovni to môže byť tzv. motorické stereotypné správanie, ktoré sa prejavuje napr. trepotaním prstov, mávaním rúk alebo kolísaním tela.
Ďalším prejavom je neobvyklá manipulácia s hračkami, ako napríklad točenie kolieskami autíčka, namiesto bežnej hry s autíčkom, alebo radenie predmetov za sebou či ich roztáčanie.
Na vyššej vývinovej úrovni to môže byť zbieranie rôznych predmetov, alebo zbieranie faktov. Dieťa môže mať neobvyklé záujmy, napríklad sa zaujímať o grafikony autobusov.
Do tejto skupiny prejavov patrí aj nutkavé správanie a vykonávanie rituálov, ktorých sa dieťa nie je schopné vzdať, napr. vypnutie všetkých vypínačov. Osoby s autizmom si vo svojom živote vytvárajú mnohé rutinné činnosti, napríklad majú presný postup pri obliekaní sa, rannom odchode do školy a pod.
Potreba stálosti a nemennosti a odmietanie zmeny patrí tiež do života osoby s autizmom. Zmeny, ktoré zdravé dieťa môže prejsť bez povšimnutia, môžu vyvolať u dieťaťa s autizmom neprimerané rozrušenie a úzkosť, hnev a v zásade odmietanie. Takou zmenou môže byť napríklad premiestenie nábytku v domácnosti, zmena trasy zo školy domov

4. Iné prejavy autizmu

Ide o skupinu rôznych prejavov, ktoré sa môžu vyskytovať pri autizme, ich prítomnosť však nie je nevyhnutná na určenie diagnózy.
S detským autizmom sa veľmi často spája mentálna retardácia (v ¾ prípadov).
Uvádzame ďalšie z možných prejavov:

Neobvyklé zmyslové reakcie
Zvýšená citlivosť, podráždenosť a prehnané reakcie na nepatrné zvukové podnety, ktoré si zdravé osoby vôbec nevšímajú.
Zaujaté pozorovanie istých vzorcov
Chodenie po špičkách
Neobvyklé stravovanie, obmedzený výber jedál
Problémy so spaním (zaspávanie, časté budenie, skoré vstávanie)
Agresivita namierená voči sebe, alebo voči okoliu
Hyperaktivita/Hypoaktivita
Prudké výbuch hnevu

Dôležitou tému, ktorá vo významnej miere ovplyvňuje život osôb s autizmom, je tzv. hyperrealizmus, alebo inak myslenie v detailoch.
Vnímanie sveta očami ľudí s autizmom by sa dalo označiť ako veľmi konkrétne alebo selektívne. Prejavuje sa napríklad aj na spôsobe, akým si osvojujú reč. Zdravé deti majú vrodenú schopnosť zovšeobecňovať a naučené slovo, napríklad pohár, používať na označenie pohárov akýchkoľvek tvarov, veľkostí, farieb. Dieťa s autizmom, naopak, môže mať toto slovo spojené iba s jedným konkrétnym pohárom, pričom nechápe, že ostatné poháre, hoci sú inej farby, sa nazývajú pohármi.
Zdravé deti majú vrodenú schopnosť pochopiť aj tzv. skrytý význam informácie, nielen vnímanú skutočnosť. Deti s autizmom sa rovnako ako zdravé deti snažia pochopiť svet okolo seba, to, ako veci fungujú. No práve ich myslenie v detailoch spôsobuje, že upriamujú pozornosť na nepodstatné detaily, ktoré zdravé deti prirodzene filtrujú, deti s autizmom ich však mylne považujú za smerodajné.
Tento spôsob myslenia sa prejavuje napríklad v doslovnej interpretácii počutého. Napríklad na otázku „Môžeš mi priniesť knihu?“ osoba s autizmom odpovie „Áno.“, no knihu Vám neprinesie, pretože na Vašu otázku už predsa odpovedala.
Sústredenie sa na detail veľmi komplikuje aj orientáciu v „čítaní“ výrazov tváre a gest a následné chápanie emócií druhých osôb. Slzy (vonkajší znak) znamenajú plač, plač znamená smútok. No je to vždy tak?